Predstavte si radu bielo-čiernych šiatrov usporiadaných do dômyselných polkruhov. Vôňa tohto magického miesta vás načisto opantá a vy nebudete chcieť odísť. Magické vystúpenia načisto uchvátia vášho ducha. Vitajte v Nočnom Cirkuse, Cirque des rêves!

Otvárame za súmraku, zatvárame za úsvitu.  Dvojica čarodejníkov medzi sebou vedie dlhý boj. Každý z nich sa snaží vycvičiť lepšieho žiaka, ktorého by mohol postaviť do súboja. Vyhrá ten najlepší. Kúzelník Prospero posledný súboj prehral. V jeho dcére však uvidí vrodený talent. Vie, že s jeho vedením môže súboj ľahko vyhrať.

Zavolá svojho dlhoročného priateľa, no zároveň soka. Ten vryje sľub mladej Celii do prsta. Sľub, ktorý nebude môcť porušiť. Prejde mnoho rokov, muž v sivom kabáte trénuje svojho žiaka. Prospero Celii vštepuje, že iste vyhrá. Ako miesto súboja vyberú cirkus.

Marco, žiak Prosperovho oponenta, si nájde prácu ako tajomník u Chandresha, majiteľa budúceho cirkusu. Prvý ťah bol vykonaný. Hra sa začala.

10+ vecí | lyžovanie

Ako iste viete, som veľmi pozitívny človek. Kým sa nestretnem s niečím čo ma naštve. A to býva často. Extrémne často. Väčšinou sa rozčuľujem nad vecami, ktoré ostatných ľudí netrápia (časté poznámky typu: ty máš ale problémy!), ale našťastie ma to aj celkom rýchlo prejde.

Tento článok som chcela napísať skôr (ako všetky príspevky (zase moja lenivosť)), ale až teraz (po roku!) som sa k tomu dokopala. Aby to bolo jasné, viem, že existujú iné problémy, iné veci, nad ktorými možno stojí za to lámať hlavu, ale niekedy je fajn, len tak si zvýšiť tlak nad hlúposťami. Aj tento článok dokazuje zlatú ľudskú povahu, ako by som ironicky povedala. Ja navyše rada zveličujem, takže nie všetko čo sa na tomto blogu popíše môžete brať vážne. 

Najviac bodov som našla práve k ľuďom, teda lyžiarom. Každý je samozrejme iný a niektorí sú prirodzene zodpovední a ukážkoví, ale musím povedať, že polovica (aby som im nekrivdila) lyžiarov tieto veci vážne robila. (Ak by som napísala každú hlúposť čo niekto spravil, boli by sme tu do rána, preto som vypísala iba tie, ktoré robilo viac ľudí.) 

1. čakanie sa 

Chápem, že keď niekto lyžuje v skupine, zrejme sa chce čakať. Lenže prečo to nerobiť normálnou cestou niekde na kraji s tým, že toho lyžiara aj vidno. Nie, oni sa musia čakať presne v strede svahu, navrchu z jedných kopcov (v strede celej zjazdovky). A teraz si predstavte, že tých skupín je viac. Ja sa tam potom snažím cez nich prekľučkovať, aby som nikoho nezrazila. To, že ich niekedy ani nevidno je samozrejmosť. 

Mrazivý Dóm | Vysoké Tatry

Vitajte pri prvom článku o cestovaní. [okay, tento článok som chcela zaradiť skôr do denníku, ale chcem mať niečo aj v iných rubrikách]. V nedeľu som navštívila Vysoké Tatry, ktoré ako možno viete, sa nachádzajú na severe Slovenska pri hraniciach s Poľskom. Sú to najmenšie veľhory a zároveň jediné hory alpského charakteru u nás. [ako aj v Poľsku]. No..také menšie zhrnutie, povedala by som. 

Dosť bolo však geografie, rada by som sa konečne dostala k úvodu. [ak toto nerátame ako úvod].

Ľadový dóm, o ktorý ide, stavali 13 dní z belgického ľadu. Nachádza sa na hrebienku, kam sa dá jednoducho dostať lanovkou napríklad zo starého smokovca. Pôvodne sme rozmýšľali, že by sme šli dole peši, lenže cena lístku sa menila iba o euro. [hore - 7€, hore aj dole - 8€ (tresli sme si po vrecku ᵔᴥᵔ ) na osobu]

Samozrejme, okrem týchto kecov vám ukážem aj fotky ľadových sôch (to len aby ste boli aj trochu v obraze, keď už je môj blog takým odrazom môjho života ). Vstup bol našťastie zdarma, aj fotografovanie, ale moje fotky sú trochu, jednoducho povedané, zvláštne. Je to tým svetlom, no snažila som sa to skorigovať v Gimpe. Ako uvidíte veľmi sa to nepodarilo. No, každopádne užívajte fotky [aj keď nie je čo užívať ] a komentujte. 

tajomstvo názvu

Vitajte pri oficiálne prvom (ak nerátame Lorem Ipsum, ktorý tu bol iba kvôli designu) článku, ktorým otváram tento blog. Prakticky sú to informácie, ktoré vám možno pri čítaní blogu minimálne raz napadli.

n á z o v

Tajomstvo názvu creyativite, alebo kreativita nie je zložité. Názov sa so mnou ťahá už pekne dlhú dobu, no samotné slovo má základ v haitskej kreolčine (reč príbuzná francúzštine) kde znie kreyativite. Mne sa však viac páčilo c. Navyše myslím že aj kreyativite bolo obsadené. Ale číta sa to rovnako takže to je takmer jedno.

Na tomto názve mi nesmierne vyhovuje to, že aj napriek možnej nezapamätateľnosti, je to veľmi originálne slovo a keď som si to googlila, našlo mi len a len moje profily na sociálnych sieťach.

>> názvy rubrík sú vysvetlené v celom článku 

d e s i g n

Počiatočný design tohto blogu je zladený do bielo-čiernej kombinácie s jemným dotykom žltej, ružovej a zelenomodrej. Tento design bol takpovediac prvá skúsenosť s tým skutočným kódovaním. Aj tak som väčšinu robila podľa nejakých návodov z internetu, ale bez základných informácií o HTML alebo CSS by som nezvládla nič. Ak ho chcete vidieť, kliknite sem.