Úprimne, dlho som nad úvodom článku nepremýšľala, preto som prirodzene začala dosť zhurta. Lenže ťažko písať nejaký úvod, keď ste plní emócií a chcete to čo najskôr dostať zo seba. Preto som sa na tento článok pozrela ešte raz, aby som opravila menšie chyby a hlavne celé znenie príspevku. Myslím, že aj keď je článok dlhší, bude sa Vám čítať lepšie a možno sa aj radšej vyjadríte dole v komentároch.

Chcela by som Vás ešte upozorniť, že všetky obrázky v tomto príspevku sú nakreslené mnou, preto ich bez môjho súhlasu nekopírujte a už vôbec nevydávajte za svoje. Nebudeme si predsa navzájom dvíhať tlak. 

Ploštice A Šváby

Pokračovanie článku z Južných Čiech ktorý bol v skratke o tom, ako som sa stratila v Brne, o nádhernom meste Tábor, kde je plno pokéstopov a krásnych maľovaných košov, alebo rozľahlý rybník. Dnes sa dozviete o našom príšernom ubytovaní a o tom, ako nadšenie z výletu postupne upadá. 

p r v ý  d e ň

20:03

Izby na hoteli, kde sme sa ubytovali nie sú (slušne povedané) práve výhrou. Najprv všetko vyzeralo dobre, no keď som na recepcii zbadala veľkú pleseň ťahajúcu sa až na poschodie, začala som pociťovať také menšie obavy. (neboli až také malé... ale nevadí). Najprv však začnem pekne po poriadku. Smerom od Českých Budějovic, sme sa autobusom pritrmácali až k Trhovým Svinám (už len názov mestečka bol pochybný). Okolie vyzeralo normálne, oproti hotelu bol Lidl a Kik a po pravej strane akési domy. Z diaľky sa na nás dívala veža miestneho kostola. Hotel mal pôdorys do písmena L a zvonku vyzeral slušne. Budova mala ružovkastú fasádu obohatenú akýmsi zlatohnedým nápisom HOTEL. Na budove vedľa bolo na sponzorskom dreve (fuj) napísané "Pivnička u Terezky" alebo také čosi. No tie príšerné veci mali ešte len prísť.

Obrázok som kreslila ja. Hotelu som pozmenila len meno.

Blogerské Attention Whores

Viete, čo mi v poslednej dobe, keď bývam na blogu čoraz častejšie, vadí? Nie, nie sú to ani hauly o ničom, ani články, ktoré majú desať slov, kde polka z toho je ospravedlnenie, že dlho nebol nový príspevok, no sú to krátke, milé komentáre, ktoré bloger alebo blogerka napíšu, aby získali pozornosť od iného blogera a prinútili ho vrátiť komentár. (buďme k sebe úprimní, vačšinou je to tá blogerka) /chcela som byť rodovo neutrálna, ale žiadnu osobu mužského pohlavia som takéto šity písať nevidela, tak ich nebudem urážať, aj tak ich je na blogu málo/.

✖✖✖✖✖✖

Z myšlienok attention whore a.k.a basic blogger bitch: 

To je článok o outfite, veď načo si ho budem čítať i tak tam sú rovnaké hlúposti ako všade, napíšem že pekný (alebo nie! Radšej rovno krásny!) outfit a pridám k tomu svoj blog. Dúfam, že mi to tá krava čoskoro vráti a ďalší komentár na mojom krásnom ružovučkom blogísku je na svete!

 A teraz sa na tom môžeš spraviť.

Stratení V Brne

V tejto sérii článkov budem publikovať moje cestovateľské zážitky z Južných Čiech, kde práve teraz som. Netuším v akom časovom slede budú články vychádzať, no dúfam, že to bude čo najpravidelnejšie. 

p r v ý  d e ň

12:33

Páčila sa mi kompozícia. Iný zmysel nehľadajte...

Výlet oficiálne začal pred Hlavním nádražím v Brne, keď sme zistili, že síce máme hodinu do odchodu, no netušíme ako sa na miesto, kde pristaví autobus, dostaneme. Na informáciach na stanici samozrejme nič nevedeli, číslo na taxík, čo sme dostali bolo nefunkčné a žiadne električky tam nejazdili.

Moja Prvá Jazda Na Koni

Odmalička som mala pozitívny vzťah k zvieratám. Najprv som túžila mať nejakého plaza, najlepšie hada, no po dlhom presviedčaní zo strany rodiny som sa tohto nápadu vzdala.

V dvanástich som čítala nejakú knihu o dievčatách, ktoré začali jazdiť na koňoch. Bol to typický dievčenský román, prvé lásky, problémy s rodičmi, dospievanie. Kniha nebola až taká zaujímavá, no dobre sa čítala a to úplne stačilo. Najviac ma však zaujalo samotné jazdenie. Opis vetra vo vlasoch, pachu koní, slobody v sedle.

Zatvorte Dvere, Zatiahnite Závesy, Sleduje Vás Stalker!

Predstavte si, že je noc a vy ste sami doma. Nebojíte sa, pretože ste už dávno vyrástli a strach z tmy nechali kdesi ďaleko za sebou. Robíte čosi rutinné, čosi, čo sa nevymyká normálu. Máte nohy vyložené na pohovke, papáte čipsy, ktoré nádherne chrumkajú pod vašimi zubami a pozeráte telku.

Vaše pohodlie však naruší zvuk, ktorý sa ozve zo záhrady. Nie je príliš hlasný, najprv ho považujete za túlavú mačku či iné zviera. No keď sa ozve znova, vyzriete von oknom do čiernočiernej tmy. Vidíte len svoj jemne vystrašený výraz v zrkadlovom odraze na okne. Zase ste zabudli zatiahnuť rolety. 

Príde Vám to hlúpe, no viete, že nepríjemného pocitu sa zbavíte jedine tak, že ich zatiahnete.

Podídete bližšie a čosi zbadáte. Opäť si poviete, že si to len nahovárate. Ubezpečujete sa, že tam predsa nič nemôže byť. Takéto veci sa predsa dejú iným ľuďom. Nie Vám. No aj napriek tomu o pár hodín ležíte v márnici.