Je tu prvý diel z novopripravovanej série 365 faktov o mne. Bude to kratší formát s jednoduchou charakteristikou. A nie, nebojte sa, nebudem vás s tým otravovať každý deň. Keď si na niečo spomeniem, zapíšem si to a potom o tom napíšem článok. Avšak, nebudú to také tie fakty typu spávam so zatvorenými dverami a podobne. Posnažím sa vybrať niečo zaujímavejšie.
p r e j a v y
Nevedela som, že to je choroba, pokiaľ som v televízii nevidela extrémne prípady, ktoré výustili až do nejakých mumifikovaných hadov na záchode. Toto nie je moj prípad. Našťastie.
Začalo sa to prejavovať úplne od malička, keď som nemohla nechať letáky v lekárni na mieste a musela som si ich vziať. Samozrejme, keď som brala z jedného druhu, musela som zo všetkých a keďže mi bolo ľúto tých čo zostali, zobrala som 9 naviac. Doma som ich skladovala a rodičia mi ich potom, keď som to nevidela, vyhodili. Samozrejme, niečo som si všimla a keď si na tie veci spomeniem, je mi to ľúto ešte aj teraz.
Po pár rokoch tieto symptómy ustali, mala som len problém vyhodiť papiere, alebo hocijaké iné odpadky, ktoré iste patrili do koša. Dôvody boli rôzne, buď mi vecí bolo ľúto, alebo som k nim mala podivnú citovú väzbu. Najhoršie to bolo vo chvíľach, keď som bola smutná. Vtedy som občas nedokázala vyhodiť ani len obal od keksu.
s ú č a s n o s ť
Momentálne to nie je také strašné, snažím sa v izbe mať čo najmenej vecí, a tým pádom aj odpadkov. Ak som však nešťastná, alebo musím vyhodiť nejakú staršiu vec, ktorá by sa mohla na niečo hodiť, som zase na začiatku. Neznášam sťahovanie práve kvôli tomu. Ale myslím že je dobré, že si to uvedomujem a že sa to snažím ovládať.
P.S.: Viem, že som na začiatku povedala kratší článok, ale pri mne nemôžete veľa vecí brať doslovne. Prirodzene, mám nutkanie sa vyjadrovať veľmi často čo najpresnejšie, ale na blogu sa tomu snažím vyhnúť, aj keď napríklad teraz sa to nepodarilo. Dosť veľa článkov, vecí aj slov myslím ironicky. Nezabudnite blog sledovať na facebooku a cez GFC.
: 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára